Obr. 2:  Veľký vodopád Skorý   jarný   pohľad   na mohutné            bralo            s vodopádom        hneď        za rozdelením údolia Piecok. Aj    tu    vidíme,    že        v suchšom      období      môžu vodopády     v     Slovenskom raji   trošku   sklamať.   Vedia však   byť   aj   také,   že   svojou nespútanou          dravosťou občas     doslova     naháňajú strach.    Na    “skládke”    pod vodopádom      vidíme,      čo všetko     sem     veľká     voda doniesla.

Obr. 5:   Piecky  Roklinu         radíme         ku kratším   túram.   Nechodí   sa   tam však   pretekať   a   pokiaľ   si   chce človek     vychutnať     tie     pekné zákutia,   niečo   nafotiť,   po   ceste trošku     oddýchnuť,     rozhodne túru        nezačínať        poobede, zvlášť    keď    sa    už    dni    citeľne krátia.    Hovorí   sa   ,   že   do   roklín treba   ísť   vtedy,   keď   sa   človek v     potoku     zamočí     aspoň     po členky   -   vtedy   majú   vodopády správne “grády”. Cestou    si    treba    všímať okolie,      hlavne      otvorenejšie skalnaté     stráne     -     často     sú stanovišťom        pasúcich        sa kamzíkov.

Obr.   4:     Pohľad   zvrchu   z   Veľkého   vodopádu   hneď   po   rozdvojení   údolia.   Keď   sa   odtiaľto   pozriete   vpravo   na hrebeň   smerom   späť,   nájdete   tam   zaujímavé   skalné   okno.   V   takýchto   lokalitách   je   však   veľmi   dôležité   robiť obhliadku   okolia   pevne   postavený,   najlepšie   o   niečo   pevné   opretý,   prípadne   v   sede.   Bol   už   prípad,   že   turistka hľadiac do fotoaparátu vykročila do prázdna a spadla z Tomášovského výhľadu - výsledok tragický!

Obr. 3:  Piecky  Ešte     raz     Veľký     vodopád hneď   po   rozdvojení   údolia, tentokrát         v         zimnom prevedení.    ...   a   potom   že   vraj   v   zime je tam škoda ísť ...

Obr. 6:  Terasový vodopád  Z   rokliny   výjdeme   na vrstevnicovú    lesnú    cestu, značka       pokračuje       ňou vľavo.      Podľa      turistickej mapy   sa   však   turisti   občas vydajú   neznačenou   cestou vpravo     hľadať     zostupnú trasu     na     Pílu,     resp.     do Sokola.    Táto    tam    síce    je, ale      cudzí      veľmi      často zblúdia.   V   žiadnom   prípade takto   experimentovať      ne- odporúčam,       pokračujme teda   značkou   vľavo.      Táto nás     dovedie     na     lesácku asfaltku      (neznačená,      od kempu       Podlesok),       ňou vyjdeme   cca   200m   vpravo na      hrebeň      a      sme      na významnej    turistickej    kri- žovatke   Žliabky.   Ďalej   nás už        navigujú        smerové tabule.