Obr. 2   Malý vodopád  Pohľad    zhora    z    mostíka. Sokol     začína     zhruba     1     km dlhou,        pohodlnou        lesnou cestou.   Potom   sa   hlavná   dolina rozvetvuje    -    priamo    pokračuje turistická        značka        Veľkým Sokolom,   vpravo   je   Malý   Sokol, ktorý   nie   je   turistickou   trasou, ani    nemá    žiadne    vodopády    či rebríky. Pre   porovnanie:   v   najviac navštevovanej   Suchej   Belej   sú     lavičky,             stupačky             či premostenia   snáď   i   tam,   kde   nie sú   až   tak   nutné,   v   Sokole   ich   je vzhľadom       na       jeho       dĺžku podstatne   menej   ,   často   iba   v najexponovanejších     miestach. Občas        nájdeme        čiastočne opracované   kmene   stromov   do tvaru      schodíkov.      Treba      tu počítať    so    zmočením    nôh    pri križovaní      potoka,      občas      je potrebné    najschodnejšiu    trasu korytom hľadať.

Obr. 5:   Kaskády V    Sokole    sú    vlastne    iba dva        neďaleko        za        sebou nasledujúce   vodopády   -   Malý   a Veľký.   Je   tu   ale   hojne   tiesnin   so zaujímavými    kaskádami.    Tieto sú nad Veľkým vodopádom. Zvlášť   pri   väčšej   vode   tu urobia      neoceniteľnú      službu trekingové    palice,    samozrejme v   núdzi   nie   je   problém   nejakú   si nájsť   aj   po   trase.   Pri   križovaní potoka,   pri   pohybe   po   kmeňoch vývratov       i       na       niektorých rebríčkoch    aspoň    jedna    palica veľmi pridá na istote pohybu.

Obr. 7:   Róthova roklina Zaujímavá     tiesňava     v hornej   časti   Veľkého   Sokola. Pohyb     ňou     spestrili,     ale     i sťažili    spadnuté    stromy.    Po celej     trase     je     veľmi     často potrebné    stúpať    na    mokré skaly    a    chodiť    po    mokrých drevách    a    kmeňoch.    To    sú práve      najčastejšie      príčiny úrazov     v     rokline:     skaly     a hlavne   slizké   mokré   drevá   sú veľmi klzké.

Obr. 9:   Róthova roklina Možno         sa         niekto pozastaví   nad   tým,   prečo   je tu     toľko     “bordelu”,     teda dreva    a    vývratov.    Treba    si však    uvedomiť,    že    účelom rezervácií       je       práve       čo najmenej       zasahovať       do vývoja    chráneného    územia, teda   i   “bordel”   z   odumretých stromov        dotvára        obraz prírody     divokej,     človekom nepoznačenej.    Okrem   toho   i   prípadné vypratanie   by   bolo   finančne i   technologicky   veľmi   nároč- né   -   veď   tam   vlastne   ani   niet kam.   Snáď   by   pomohla   len helikoptéra,       možno       tiež porezať   to   na   menšie   kusy   a čakať,      kým      to      najbližšia veľká voda odplaví.

Obr. 4:   Veľký vodopád Je   aj   trošku   záhadou, kto     a     prečo     pomenoval vodopády     práve     Malý     a Veľký.      Sú      blízko      nad sebou,    teda    prietokom    sa nelíšia,    dokonca    oficiálne propagačné            materiály udávajú,   že   Malý   vodopád je   o   1,5   m   vyšší   než   Veľký. Bodaj   by   sme   však   nemali v       tomto       štáte       väčšie nelogické   absurdnosti!   Nie je    to    ale    podstatné,    bez ohľadu   na   veľkosť   obidva majú    svoje    čaro    a    určite potešia.

Obr. 6:  Róthova roklina Táto   tiesňava   -   horná súčasť    Veľkého    Sokola    - nesie    meno    profesora    na gymnáziu   v   Spišskej   Novej Vsi     Martina     Rótha.     Bol priekopníkom   tatranskej   tu- ristiky     a     horolezectva.     S jeho    menom    sa    spájajú    i prvé     prechody     roklinami Slovenského         raja         na prelome   19.   a   20.   storočia. V   lete   v   roku   1898   spolu   s dvoma   priateľmi   uskutočnil a       zdokumentoval       prvý prechod      celou      roklinou Sokol.

Obr. 8:  Róthova roklina Práve     to     pralesovité prostredie   vrátane   mŕtvych vývratov    stromov    dodáva Sokolu   určitú   originalitu   a divokosť.

Obr. 10:  Róthova roklina  Záver   Róthovej   rokliny. Nasleduje          už          menej atraktívny    koncový    výstup na   Glackú   cestu,   kde   trasa roklinou   končí.   Odtiaľ   sa   dá dostať     cestou     vľavo     na Glac,   Malú   poľanu   a   z   nej buď    späť    k    ústiu    Sokola, alebo     na     Pílu,     prípadne pokračovať    ďalej    smerom na Podlesok či Kláštorisko. Glackou   cestou   vpravo by     sme     prišli     do     Zajfov, resp.   na   Stratenskú   pílu   či do    Stratenej.    Tretí    smer    - vpravo     hrebeňom     -     nás dovedie na Geravy.