Závojový vodopád - úpätie Prístup     z     Čingova:      Proti     prúdu Hornádu   až   po   ústie   Bieleho   potoka   do Hornádu    pod    Tomášovským    výhľadom, vľavo   údolím   Bieleho   potoka.   Prvý   väčší prítok    sprava    je    Kyseľ    (mimo    sezóny uzavretý!), ďalší je Sokolia dolina. Z   Letanoviec:    na   Letanovský   mlyn, odtiaľ   buď   dolu   Prielomom   Hornádu   až   k Bielemu    potoku    a    ďalej    rovnako    ako    z Čingova,    alebo    výstup    na    Kláštorisko. Odtiaľ    žltou    dolu    do    Bieleho    potoka    k ústiu   Kyseľa   a   hore   potokom   k   Sokolej doline. Z     Hrabušíc:      dve     možnosti,     obe ponúkajú celý rad atrakcií: -   Z   Podleska   roklinou   Suchá   Belá, asfaltkou    pokračovať    na    Malú    poľanu. Prvou   odbočkou   vľavo   okolo   Biskupských chyžiek     smer     Glac,     na     rázcestí     Pod Bykarkou    vľavo    žltou    do    Klauzu.    Dolu Bielym potokom k Sokolej doline. -     Z     Mýta     okolo     Hornádu     do Prielomu       Hornádu,       pokračovať       po Kláštornú    roklinu.    Touto    na    Kláštorisko, ďalej rovnako ako z Letanoviec.

Závojový   vodopád   -   časť:   Trasu   treba   zvoliť   podľa   miesta   ubytovania, resp.    parkovania    kvôli    návratu     -    najdlhší    návrat    zo    Sokolej    doliny    je    na Čingov,   najkratší   na   Podlesok.   Najatraktívnejšou   trasou   je   Podlesok   -   Suchá Belá - Malá poľana - Klauz - Sokolia dolina - späť cez Malú poľanu.

Závojový   vodopád   zhora   -   časť:    Nenechajte   sa   odradiť   dlhšou   túrou.   Ak to   dovolí   vek,   kondička   a   zdravie,   treba   tam   ísť   -   odísť   zo   Slovenského   raja bez Sokolej doliny - to je ako zjesť ryžu a nechať rezeň.

Skalný vodopád Je    jednou    z    prvých    uvítacích atrakcií     v     Sokolej     doline     počas postupu   korytom   potoka   k   hlavnému adrenalínu. Sokolia   dolina   sa   od   ostatných roklín    líši    aj    tým,    že    jej    atraktívny záver   s   vodopádmi   nie   je   typickou tiesňavou    so    skalnými    stenami    po obidvoch   stranách,   tu   vodopád   padá priamo   po   takejto   stene.   O   to   krajšie a    otvorenejšie    sú    aj    výhľady    zo zastávok počas výstupu.

Závojový vodopád        - jeseň Týmto   úžasným   pohľadom   nás privíta   najvyššia   zostava   vodopádov, rebríkov   a   premostení   v   Slovenskom raji. Je      vždy      dobré      získať      aj takýmto    spôsobom    predstavu,    do čoho   človek   ide.   Sú   totiž   ľudia,   ktorí majú   problém   s   výškami   a   stáva   sa, že   sa   od   prvého   vyššieho   vodopádu vracajú.   Možno   síce   stačí   i   pohľad zdola   a   návrat,   je   ale   vhodné   vedieť to vopred.

Závojový vodopád zhora  -  časť Na    návštevu    Sokolej    doliny odkiaľkoľvek    si    treba    naplánovať celodenný      výlet      a      zohľadniť predpoveď     počasia.     V     každom prípade   je      vhodné   vybrať   sa   skôr ráno:          jednak          návštevníka nezastihne    na    túre    tma,    ale    s veľkou      pravdepodobnosťou      sa vyhne     i     letným     búrkam,     ktoré častejšie   prichádzajú   v   neskorších popoludňajších hodinách. Je   potrebné   počítať   aj   s   tým, že      pokiaľ      sem      príde      človek skutočne    si    užiť    túto    krásu,    je vhodná      skôr      pomalá      chôdza, časté   zastávky,   časový   priestor   na pekné   fotografie,   možno   i   debata   a výmena   zážitkov   s   inými   turistami, ale       určite       nie       prekonávanie nejakých rýchlostných rekordov.

Závojový vodopád      - časť Tento   menší   vodopád   je   síce samostatný,   ale   oficiálne   sa   uvádza ako       horná       časť       Závojového vodopádu.   Trošku   pripomína   (aspoň mne)    Korytový    vodopád    v    Suchej Belej. Tu     sa     teda     so     Závojovým vodopádom   lúčime   a   čaká   nás   ešte Vyšný vodopád.

Sokolia dolina - protisvah Pohľad z vrchnej časti výstupu Sokoľou dolinou na hrebeň medzi Sokoľou dolinou a Kyseľom.

Závojový vodopád v zime Asi    najpôsobivejší    pohľad    v Sokolej    doline.    Rozhodne    nestačí vidieť   túto   krásu   len   raz   -   stojí   za   to vrátiť    sa    sem    v    každom    ročnom období. Jedna     logická,     pre     väčšinu návštevníkov   možno   i   nepotrebná, ale     dôležitá     pripomienka:     zvlášť (ale   nielen)   deti   mávajú   snahu   na rebríkoch   sa   ponáhľať   a   doslova   sa “lepia”   tesne   za   sebou.   Okrem   toho, že    sa    rebrík    pod    viacerými    ľuďmi čiastočne   rozkýve,   môže   sa   stať,   že ten    vrchný    pätou    kopne    do    hlavy nasledujúceho     a     môže     to     mať fatálne         následky.         Primerané rozostupy       zvyšujú       bezpečnosť pohybu na rebríkoch.

Závojový vodopád - spodná časť Prvý    veľký    rebrík    na    úpätí Závojového   vodopádu,   ktorý   občas aj   trošku   vzbudzuje   strach.   Je   totiž ďalej    od    skalnej    steny,    takže    zlý pocit     z     hĺbky     pod     sebou     sa znásobuje.   V   skutočnosti   však   nie je      o      nič      nebezpečnejší      ako hociktorý   iný.   Za   ním   je   len   malý bočný      ľadopád,      vytekajúci      zo skalnej    štrbiny.    Ako    dekorácia    je však  fajn.

Vyšný vodopád   Na     obrázku     vidíme     len jeho   ľadový   okraj   vzadu   vpravo, lepšie        ho        uvidíme        na nasledujúcej     fotografii.     Takže blíži     sa     záver     adrenalínovej trasy,    čaká    nás    ešte    výstup posledným   -   menej   atraktívnym úsekom. Pri    hrebeni    vyjdeme    na lesnú    cestičku,    ktorá    by    nás vľavo     doviedla    ku    križovatke zostupu     do     Klauzu     (vľavo), alebo       na       Glac       (priamo). Vraciame    sa    však    vpravo     k neďalekým                Biskupským chyžkám     a     pokračujeme     na Malú   poľanu.   Tu   nás   smerové tabule      navigujú      k      návratu vpravo.

Vyšný vodopád   Takže     adrenalín     končí     touto parádičkou,   ostáva   nám   ešte   trošku potu pri výstupe na náhornú planinu. Sokolia   dolina   končí   Draveckou dolkou,      turistický      chodník      však opúšťa   údolie   skôr,   stáča   sa   vpravo a    strmším    výstupom    vychádza    na takmer   vrstevnicovú   turistickú   trasu Biskupské     chyžky     -     Glac     práve neďaleko        Biskupských        chyžiek (cirkevný   majetok   spolu   s   rozľahlými lesmi       medzi       Glacom,       Veľkou poľanou,   Veľkým   Kyseľom   a   údolím Bieleho potoka až k Hornádu). Biskupské     chyžky     sa     všade uvádzajú   v   množnom   čísle,   aj   keď   v skutočnosti   je   to   len   jedna   chata   s menšou    hospodárskou    budovou.    V minulosti      však      boli      dve,      jedna dávnejšie vyhorela.